reklama

Tlmočiť politikom je stres

V piatok 12.2. mi v Korzári vyšiel rozhovor o práci tlmočníka v Bruseli, aj o živote v Bruseli, tak ho poskytnem aj čitateľom blogu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Pohybuje sa v blízkosti európskych politikov. Vidí do zákulisia prípravy európskych zákonov, zložitých rokovaní. A nielen vidí, musí aj dôkladne porozumieť téme a prekladať do štyroch jazykov. Košičanka Lucia Rennerová má zaujímavé povolanie, je tlmočníčka pri Európskej komisii v Bruseli.

KOŠICE. Ako sa dostala k tejto práci? Lucia Rennerová začala prekladať už ako teenager. Jej mama mala v Austrálii sestru a bratranci radi a často chodievali na Slovensko, hlavne v zime za snehom, tak sa pri nich naučila po anglicky ako dieťa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Aj my sme u nich v Austrálii strávili nejaký čas a ja som tam chodila do prvej triedy a učila sa čítať a písať v angličtine. Keď som už bola na gymnáziu, vždy niekto odo mňa chcel niečo preložiť do angličtiny. Záujemcov postupne pribúdalo. Študovala som na Vysokej škole ekonomickej odbor cestovný ruch, aby som mohla študovať aj jazyky. Celú vysokú školu som prekladala a chodila tlmočiť, takže keď som ju končila, bolo jasné, že ekonómku robiť nebudem :)) Okrem toho, bol to rok 1989, svet sa nám otváral, takže sa zdalo, že bude treba ľudí s jazykmi. A tak to aj bolo. Deväťdesiate roky boli pre mňa nesmierne zaujímavé. Pracovala som v množstve podnikov, kam prichádzali cudzinci z rôznych dôvodov - od elektrární Vojany cez mliekarne, samozrejme, košické železiarne až po Jaslovské Bohunice. Mala som o Slovensku vynikajúci prehľad. Práca ma bavila a ani jeden deň nebol taký istý ako deň predtým. Popritom som sa stihla aj vydať a mať dve deti (smiech), “ spomína Lucia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konkurz jej zmenil život

Potom prišli Mečiarove vlády a Slovensko bolo vylúčené z prvej vlny vstupu do EÚ, práce bolo pomenej, už aj začala uvažovať, či nezmení džob.

A naraz bol v roku 1998 v časopise Trend inzerát, že Európska komisia robí konkurz na tlmočníkov, tak sa prihlásila. Konkurz bol v Bratislave, skúšky boli z tlmočenia a znalostí o EÚ.

„Bolo to dosť náročné. Ale predseda komisie vyšiel von a oznámil mi, že som uspela. Bola som jedna z prvých šiestich tlmočníkov, čo sa akreditovali pri EÚ. Až neskôr som sa dozvedela, že sa prihlásilo 45 kolegov z celého Slovenska.“

A tak začala lietať do Bruselu na predvstupové rokovania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Po našom vstupe do EÚ v roku 2004 sa množstvo rokovaní znásobilo, lietala som ešte viac a manželstvo sa mi rozpadlo. V roku 2007 som sa s deťmi do Bruselu presťahovala.“

Táto práca má úplne iný charakter, než bola Lucia zvyknutá doma. Už nie je v styku s ľuďmi niekde vo velíne, ale sedí za sklom, má slúchadlá na ušiach a tlmočí simultánne.

Niekedy je to veľmi náročné, najmä ak ide o vysoko odborné témy, napríklad európsky zatýkací rozkaz alebo choroby zvierat. Na schôdze sa treba pripravovať dosť intenzívne.

„Tlmočím z angličtiny, nemčiny a poľštiny do slovenčiny a potom opačne, zo slovenčiny do angličtiny. To znamená naštudovať si odborné termíny v štyroch jazykoch, a to mám aj niekoľko rôznych tém za deň. Existuje aj systém hodnotenia, naša práca je sledovaná, musíme sa neustále vzdelávať. V EP je viac politických tém, preto si musím každé ráno pozrieť správy, aby som bola v obraze. Niekedy prichádzam domov v depresii, keď celý deň tlmočím o rôznych aktuálnych problémoch ľudstva...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stres náš každodenný...

Stres je sprievodcom tejto práce. Simultánne tlmočenie je vysokonáročná práca, počúvate a spracovávate vetu v jednom jazyku, pričom z úst vám vychádza predchádzajúca veta v inom jazyku...

Toto je samo osebe náročné. Stres sa zvyšuje s dôležitosťou rečníka, napríklad keď vystúpia v pléne princ Charles či Bill Gates, sú tam všetci poslanci, vysiela sa to na internete...

„Niekedy stres zvyšuje fakt, že je rečník predstaviteľ krajiny, s ktorou sú citlivé vzťahy, tam si človek musí dať pozor na jazyk. Nároční sú rečníci, ktorí používajú rôzne metafory či vtipy, to sa tlmočí veľmi ťažko, pretože to v inom jazyku vyznie úplne inak. Stres je aj tlmočenie zo slovenčiny do angličtiny. V praxi to vyzerá tak, že prejav slovenského delegáta či poslanca ja pretlmočím do angličtiny a z tejto angličtiny to ďalej tlmočia kolegovia do ďalších 20 jazykov,“ opisuje úskalia práce tlmočníčky Lucia.

Rovnaký outfit s Merkelovou

Európskych politikov vidí denne, zažila mnoho zaujímavých stretnutí. S úsmevom si spomína na nemeckú kancelárku.

„Raz som stretla na chodbe Angelu Merkelovú. Samozrejme nekráčala sama, ale v sprievode. Viete, ako sa Merkelová oblieka - vždy nosí farebné sako k čiernym nohaviciam. V ten deň som mala ja na sebe oranžové sako a čierne nohavice. A Angela mala skoro také isté sako a čierne nohavice! Bola to aj na ňu taká nezvyčajná farba. Keď ma zbadala, intenzívne si ma obzerala a usmiala sa úsmevom, z ktorého som vyčítala: ako sme sa dnes pekne obliekli (smiech). Do našej tlmočníckej kabíny sa ide zadnými chodbami, kde človek môže kľudne stretnúť nejakého prezidenta, ako si upravuje v poslednej chvíli pred vystúpením vlasy či kravatu. Vtedy si človek uvedomí, že sú to tiež len ľudia z mäsa a kostí. Pre mňa bolo asi najzaujímavejšie, keď prišiel do EP pred pár rokmi George Michael, tiež čakal na svoje vystúpenie pred našou kabínou. Žiaľ, nemohla som si s ním pokecať, nedovolili. Zaujímavé vystúpenie mal Dalajláma, po celý čas hovoril o láske, to bola veľká zmena, o tejto téme sa vo vysokej politike veľa nehovorí...“

Tlmočníci sa snažia byť profesionálni a vyhýbať sa breptom. Niekedy však rečníci čítajú vystúpenia veľmi rýchlo a dojde k pošmyknutiu jazyka.

„Mne sa napríklad podarilo povedať kominár miesto komisár, napišať miesto napísať, významná udalosť v našich novodobých dedinách, telekomunikační operatéri... Avšak humoru si človek v tejto práci veľmi neužije, väčšinou sa hovorí o problémoch.“

Nielen hundrať, ale aj uznať výhody

Lucia vníma kritické hlasy našincov na margo bujnej bruselskej administratívy, tvrdí však, že v prepočte na obyvateľa je to len zlomok.

„Viem, že mnoho našich občanov hundre na Brusel, ale keď chcete napríklad zrušiť hranicu, to nie je len tak. A žiaden právny akt neprejde, kým s ním nie sú všetci spokojní. Preto sú potom často tie smernice vágne, lebo musia vyhovovať všetkým členským štátom. Trvalo roky, kým sa vyrokoval Schengen, ktorý je teraz ohrozený. Mnoho smerníc EÚ uľahčilo mnohým firmám podnikanie, vnieslo porovnateľné podmienky pre zúčastnených. Žiaľ, tento rozhovor robíme v čase, keď ľudia nevnímajú Brusel ako niečo pozitívne. Ale spomeňme si na to, keď sme sa len chceli ísť vykúpať do Miskolca, koľko voľakedy čakalo na priechode v Haniske áut... Snívalo sa nám niekedy, že sa z Košíc bude lietať do Londýna? Dnes majú naši ľudia ísť možnosť pracovať do zahraničia, študenti študovať, viac sa cestuje, je to pre nás určite prínos.“

Byty a služby sú drahé

Brusel je po Londýne a Paríži tretie najvplyvnejšie európske veľkomesto a je to vidieť aj na cenách. Najdrahšie je nájomné, ktoré pohltí najviac peňazí. Iste, závisí aj od miery komfortu.

„Ale ak chcete byť v pokojnejšej štvrti, blízko metra a podobne, tak tie ceny nie sú nízke, sú to násobky našich nájmov. Na druhej strane, keď sú výpredaje, tak zľavy sú ozaj 70-80 %. Potraviny sú tiež drahšie. Drahšie sú aj služby, pekárne, čistiarne, skrátka všetko, čo si vyžaduje manuálnu prácu. Dnes som si dala robiť nové podpätky na čižmách, stálo to 20 €. Taxíky sú dosť drahé, po meste okolo 15 €, na letisko 40 €. Zato benzín je lacnejší.“

Medzi lekármi veľa moslimov

Brusel je dnes často spomínaný ako veľkomesto s množstvom emigrantov. Boli sme zvedaví, ako vyzerá bežný život Bruselčanov, ich spolužitie s moslimským obyvateľstvom.

„V Bruseli je početná moslimská populácia. Je pravda, že existujú paralelné svety, pretože v mojej štvrti moslimov takmer nevidím. Ale v meste a iných štvrtiach je ich dosť. Na konci našej ulice je turecký zelovoc, vedú ho manželia, s ktorými si vždy, keď idem okolo, pokecám. Obaja sú veľmi milí.“

Aj medzi lekármi je dosť veľa moslimov. Keď ste v zahraničí a idete k lekárovi, musíte počítať s tým, že lekár vonkoncom nemusí byť len beloch. Nesmiete reagovať prekvapene, ak sa za dverami objavia černoch či arab. Lekári tu pacientovi vždy potrasú rukou.

„Mám aj svoju osobnú skúsenosť z Molenbeeku. Pred dvomi rokmi som mala problém so zubom a potrebovala som endodonciu, zubára špecialistu. Môj zubár mi povedal, že v našej štvrti sú dvaja, ktorí to robia, ale za vysokú sumu. Ale že lacnejší je jeden iracký doktor, ktorý má dobre vybavenú ambulanciu, len je to v Molenbeeku, ktorý je na druhom konci mesta. Nuž čo, ja tiež nemám peňazí na rozdávanie a možno aj trochu z túžby po dobrodružstve som sa rozhodla pre tohto zubára. Do Molenbeeku som šla po práci - zubári v Bruseli robia bežne do 20. hodiny večer - bola už tma. Keď som vystúpila z metra, po uliciach sa pohybovali len zahalené Arabky a deti. Tieto vo mne strach nevzbudzujú. Našla som ordináciu, doktor bol veľmi milý a problém vyriešil k mojej spokojnosti.“

Ženy bez závojov nechodia

Moslimské ženy nestretnete bez niekoľkých vrstiev závojov, od hlavy po päty.

„Vyzerajú beztvaro, akoby bolo ozajstným zámerom ich zoškarediť. A okolo nich kŕdeľ detí... Ale mnohé jazdia za volantom, mnohé mladé sú oblečené moderne, len na hlave majú šatku. To mi príde trochu divné, že sa tejto tradície tak držia aj mladé dievčatá. Podľa mňa, ak má v moslimskom svete dôjsť k zmene, je to v rukách žien. Ony samy musia zabojovať za svoje rovnoprávne postavenie. Toto je jeden z najväčších problémov arabského sveta, ktorý tiež prispieva k súčasnej situácii, len sa o ňom nehovorí. Mojej dcére sa stalo, že ju nejakí muži v lete, keď mala na sebe šortky, okrikovali, aby sa šla obliecť.“

Po útokoch sa ulice vyľudnili

Po parížskych útokoch Lucia zažila víkend, keď pátrali po teroristoch a bol vyhlásený najvyšší stupeň ohrozenia. Ulice boli úplne prázdne.

„Neviem, ako bolo v meste, lebo som tam nešla. V pondelok ráno po tomto víkende som šla autom do Štrasburgu. Všade boli veľké zápchy. Zrejme každý, kto mohol, šiel svojím autom, aby sa vyhol železničnej stanici či metru. Túto zimu som sa prvýkrát nebola v meste ani pozrieť na vianočný stromček na Grand Place, ani nešla na vianočné trhy. Ale človek nemôže žiť v ustavičnom strachu, tak sa život potom postupne vráti do starých koľají.“

Najčastejšie meno Mohamed

Minulý rok bolo v Bruseli najčastejšie chlapčenské meno pre novorodencov Mohamed.

„Majú takú pouličnú kultúru, žijú vonku, aj v noci. Minule som bola v kine s mamou, ktorá tu bola na návšteve. Vyšli sme z kina o pol dvanástej v noci a bolo tam ľudí ako na Václaváku! Aj detí! U nás je o tomto čase mesto vyľudnené. Ale napokon, nevnímali sme to ako niečo zlé. Počas ramadánu som počula v rádiu reklamu na Carrefour, ktorý mal niektoré obchody špeciálne otvorené aj v noci, keďže cez deň nemôžu jesť. Veľmi podobné je to aj v Holandsku. Čiže oni už dnes podporujú demografiu týchto krajín. Súčasť kultúry je aj kuchyňa, kebab je tu na každom rohu. Ale to už máme aj my na Hlavnej. Máme na Hlavnej bryndzové? Nie, nech sa páči kebab, suši, pizza...“

Brusel je medzinárodné mesto. Nežijú tu len moslimovia, ale aj dosť černochov a aziatov.

„Ja by som to vnímala ako príjemné obohatenie, ak by to bolo ozaj len obohatenie. Ak ich už začne byť viac než domácich, to už môže byť iná krajina. Je to celkovo veľmi zložitá téma. Aj utečenci, chápem, že doma žijú v neľudských podmienkach, ale nemôže prísť polovica arabského sveta a celá Afrika žiť do Európy. To sa jednoducho nedá. Pozrite sa na mapu, aká je stará Európa maličká popri takej Afrike!“ hovorí na záver nášho rozprávania Lucia Rennerová.



Čítajte viac: http://kosice.korzar.sme.sk/c/8135560/kosicanka-lucia-rennerova-tlmocit-europolitikom-je-stres.html#ixzz402P3rKPe

Lucia Rennerová

Lucia Rennerová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som tlmočníčka a prekladateľka na voľnej nohe. Od roku 2004 pracujem pre európske inštitúcie v Bruseli. Pravidelne však chodím domov do Košíc, pretože domov mám len tam. V súčasnosti kandidujem do EP za Zmenu zdola Jána Budaja na kandidátke Oľano s číslom 11. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu